Iosselianiho filmy boli známe svojou fantáziou a ironickým odstupom.
Väčšinu z nich nakrútil vo Francúzsku, kde prežil veľkú časť života a
kde mohol natáčať aj snímky, ktoré boli niekedy otvorene kritické voči
Sovietskemu zväzu.
Vo Francúzsku vznikol aj film Milenci luny, ktorý získal špeciálnu cenu
poroty na filmovom festivale v Benátkach. Bolo to prvé zo série
víťazstiev v Benátkach pre Iosselianiho filmy.
Iosseliani získal v roku 1999 aj cenu Louisa-Delluca za film Zbohom, môj
sladký domov, v ktorom si aj zahral - a to rolu veselého manžela a otca
alkoholika.
V roku 2000 tiež viedol jednu z porôt filmového festivalu v Cannes.
A v roku 2002 prevzal na filmovom festivale v Berlíne dve ceny vrátane
Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu za film Ráno v Benátkach (Lundi
matin).
Hold zosnulému režisérovi vzdal aj gruzínsky premiér Irakli Garibašvili.
Podľa neho mal "Otar Iosseliani svoj vlastný štýl, ktorý je
charakteristický len pre veľkých filmových režisérov."